Späť na výpis článkov

SK HU

Zabezpečenia príjmu

Je toto investičná príležitosť desaťročia?

Vždy ste chceli investovať, no čakali ste na ideálny moment, keď sú akcie po výraznom páde lacné? Ak je to pre vás typické, už nečakajte, príležitosť je tu.

Investície sa vyznačujú volatilitou. Inými slovami, výmenné kurzy niekedy stúpajú a niekedy klesajú, ale sú aj obdobia, keď kurzy prakticky stagnujú na jednom mieste a veľmi sa nehýbu hore ani dole.

Čo však určuje pohyb výmenných kurzov? Čo ich núti stúpať a inokedy klesať? Na túto otázku existuje veľmi jednoduchá odpoveď, a to správanie investorov ako celku. V prípade jednotlivých akcií alebo dlhopisov sa ceny hýbu podľa toho, či je v danom čase viac ľudí, ktorí chcú danú akciu alebo dlhopis predať – v tomto prípade cena klesá, alebo tých, ktorí chcú kúpiť, v tomto prípade cena stúpa. Ak sme si to už ozrejmili, tak je vhodné preskúmať, od čoho závisí správanie tohto celku?

Pokiaľ sa pozrieme na celý akciový trh, rozhodujúce obdobia sú zvyčajne vtedy, keď dopyt po takmer všetkých akciách klesá, a teda klesá aj ich cena. To môže ovplyvniť viacero faktorov. Pozrime sa, aké to môžu byť.

Keď je v ekonomike dostatok peňazí, zvyčajne je po akciách vysoký dopyt. V tomto prípade investori – čo sú typicky ľudia z mäsa a kostí ako my – majú dosť peňazí na živobytie, takže po pokrytí ich potrieb im ostanú aj peniaze na investície. Počas týchto období výmenné kurzy stúpajú. Sú však aj obdobia, kedy sa množstvo peňazí v ekonomike znižuje a je menej peňazí dostupných na investovanie, ba dokonca je potrebné investovaný majetok čiastočne zhodnotiť. Toto obdobie je obdobím nedostatku peňazí, kedy je z nejakého dôvodu v ekonomike menej peňazí.

 

Od čoho však závisí ponuka peňazí?

Ako všetko, aj peniaze majú svoju cenu, ktorou je úrok. Najlepšie si to môžeme predstaviť tak, že ak je úrok vysoký, povedzme 10 %, tak ak si požičiam (kúpim) 100 eur na rok, pri 10 % úroku ma to bude stáť 10 eur. To znamená, že som platil 10€ za 100€ na rok. Ak je úroková sadzba nízka, napr. 1%, potom môžem získať rovnakých 100 eur len za 1 euro ročne. Realita funguje podobne. Množstvo peňazí v ekonomike je možné regulovať úrokovými sadzbami.

Ak už vieme, že cena akcií závisí od množstva peňazí, ktoré sú v ekonomike k dispozícii, a zároveň vieme, že množstvo peňazí je regulované zvyšovaním alebo znižovaním úrokových sadzieb, stačí sa pozrieť na to, kedy a za akým účelom je potrebné zmeniť úrokové sadzby.

Zmena cenovej hladiny v podstate hovorí o tom, či je potrebné upraviť úrokové sadzby. Zmena cenovej hladiny sa nazýva aj inflácia.

Ak je v ekonomike nadbytok peňazí, nielenže porastú ceny akcií, ale môže to ovplyvniť aj reálnu ekonomiku, v takom prípade firmy nedokážu vyrobiť toľko produktov a služieb, koľko chcú zákazníci kúpiť (je tu nadbytok peňazí). V takýchto prípadoch sa zvyčajne zvýšia ceny a nastane inflácia.

Takže keď je v ekonomike dostatok peňazí, ceny akcií rastú. Ak trh nie je schopný absorbovať nadbytok peňazí, potom cena reálnych aktív, teda produktov a služieb, začne rásť – hovoríme tomu inflácia. Nie je to priaznivá situácia, preto ju treba potlačiť. Bežným riešením je zvýšenie úrokových sadzieb ale ak zvýšime úrokové sadzby, vytiahne to peniaze z ekonomiky tým, že sa predražia úvery. A ak je v ekonomike menej peňazí, potláča to nielen infláciu, ale aj ceny akcií. Zvyšovanie úrokových sadzieb však spomaľuje ekonomický rast a veľmi často ho posúva do recesie. V prípade recesie je riešením zníženie úrokových sadzieb v dôsledku čoho peniaze opäť zlacnejú a naštartuje sa ekonomický rast. Lacné peniaze však spúšťajú aj rast akcií.

Celý tento proces sa nazýva hospodársky cyklus. V povedomí verejnosti sa zvykneme stretávať s pojmami sedem bohatých rokov a sedem chudobných rokov, čo zhruba zodpovedá modelu ekonomického cyklu.

Vráťme sa teda k investičným príležitostiam. Ak ich chceme načasovať s najväčším úspechom, dokážeme to, ak investujeme počas ekonomického cyklu , keď je inflácia na vrchole a my sa blížime ku koncu cyklu zvyšovania úrokových sadzieb.

Ako však vieme, že inflácia dosiahla svoj vrchol a blíži sa koniec cyklu zvyšovania úrokových sadzieb? Áno, to je otázka za milión dolárov.

Ak vieme, že ekonomika funguje cyklicky a vieme, v akej fáze sa nachádzame, tak vieme aj to, ktorý cyklus bude ďalší. To sa samozrejme nedá presne určiť, ale našťastie to nie je ani potrebné. Veda o investovaní sa od matematiky líši v tom, že neexistuje presná odpoveď na otázku, ako v matematike, ale my ju nepotrebujeme. Stačí, ak budeme mať zhruba pravdu.

Pozrime sa na fakty, ktoré poznáme.

Inflácia pravdepodobne dosiahla vrchol alebo sa k nemu blíži .

Cyklus zvyšovania úrokových sadzieb trvá už rok, svoje maximum ešte nedosiahol, no pravdepodobne k nemu dôjde aj v roku 2023.

Ekonomický rast v USA je takmer nulový ale stále pozitívny, zatiaľ čo ekonomika EÚ skĺzla do recesie. Rast HDP Číny je na niekoľko desaťročí nízko, v Japonsku je po niekoľkých desaťročiach stagnácie len malý rast ale aj to sa časom stane neudržateľným. Celú svetovú ekonomiku teda charakterizuje skôr stagnácia a úpadok ako bezstarostný rast.

Ak sa pozrieme na spodný graf, môžeme na základe vyššie uvedených údajov približne odhadnúť, v ktorej fáze ekonomického cyklu sa nachádzame. Ak teda inflácia rastie alebo je blízko vrcholu, ekonomický rast sa spomaľuje a úrokové sadzby rastú, nachádzame sa vo fáze 4.

Ak už vieme, kde sa v kolobehu nachádzame, vieme aj to, čo nás čaká v blízkej budúcnosti.

Inflácia po dosiahnutí svojho vrcholu začína klesať a zároveň dochádza k ďalšiemu spomaleniu ekonomiky, ktoré môže ľahko prerásť do recesie.

Pri spomalení ekonomiky rastie nezamestnanosť a klesá kúpyschopnosť celej spoločnosti, teda množstvo peňazí, ktoré môže každý z nás minúť.

Ekonomické spomalenie a nárast nezamestnanosti je choroba, ktorú treba liečiť, pretože z ekonomického a sociálneho hľadiska to nie je ideálny stav. Liekom na túto chorobu je zníženie úrokových sadzieb, ktoré opäť zlacní peniaze a naštartuje rast ekonomiky.

 

To hovorí teória, ale pozrime sa na prax.

Na obrázku nižšie je základná úroková sadzba v USA označená modrou čiarou, zatiaľ čo obdobia recesie sú sivé stĺpce.

Graf obsahuje údaje od roku 1955 až po súčasnosť.

Čo z neho môžeme vyčítať? Sivé stĺpce sú obdobia recesie, to znamená, že v týchto obdobiach HDP klesá. Ekonomické cykly sa vždy merajú od konca jedného sivého stĺpca po koniec nasledujúceho sivého stĺpca.

Od roku 1955 bolo každé obdobie recesie v USA sprevádzané poklesom úrokových sadzieb, pričom nárast úrokových sadzieb možno pozorovať pred obdobím recesie.

Teraz sa pozrime na pravý okraj grafu, teda na dnešné dáta. Úroky rastú, no stále chýba sivá zóna, teda recesia. Nie je isté, že sa ekonomika dostane do recesie konkrétne v USA, ale je to veľmi pravdepodobné. V každom prípade je už spomalenie pozorovateľné a ak sa pozrieme späť na graf ekonomického cyklu, vidíme, že ďalšou fázou bude znižovanie úrokových sadzieb. Ale aj graf zobrazujúci ekonomické cykly ukazuje, že po každom cykle zvyšovania sadzieb nasleduje cyklus znižovania sadzieb.

 

Dobre, dobre, chápem, že sa očakáva pokles úrokových sadzieb, ale ako na tom môžete zarobiť?

Ako som už spomenul, znižovanie úrokových sadzieb je istým druhom stimulácie ekonomiky, v tomto prípade je peňazí nadbytok a v prvom kole rastú zisky firiem, čo so sebou prináša rast cien akcií.

A toto je príležitosť, ktorú môžeme využiť, a preto to nazývam príležitosťou desaťročia, pretože takéto obdobie je prakticky len raz za 10 rokov.

Naposledy v roku 2008, predtým v roku 2001 a predtým v rokoch 1989-1990. A vyzerá to tak, že v rokoch 2022-2023 budeme opäť prežívať takéto časy. Takže za posledných 30 rokov boli len 3 takéto príležitosti, preto som napísal, že to bola príležitosť desaťročia. Treba si uvedomiť, že recesii v rokoch 1989-1990 predchádzal krach akciového trhu o dva roky, takže je správnejšie počítať cyklus od roku 1987.

Čo môžeme očakávať teraz? Aký nárast výnosov môžeme očakávať v nasledujúcom období? Tu to nie je možné s istotou vedieť, ale môžeme vychádzať z výkonnosti predchádzajúcich 3 ekonomických cyklov:

Pozrime sa teda na vzostupy akciového trhu v rokoch 1987-2000, 2002-2007 a 2009-2021.

Počas rastu akciových trhov v predchádzajúcich 3 ekonomických cykloch sme boli schopní dvakrát päťnásobne zvýšiť a raz zdvojnásobiť naše aktíva. Očakáva sa, že nasledujúci ekonomický cyklus prinesie podobné výsledky, no nedá sa to dopredu presne povedať. Na základe veľmi dlhého radu údajov však možno s vysokou pravdepodobnosťou predpovedať budúci trend.

Na tomto obrázku môžeme vidieť vzťah medzi ekonomickými cyklami a výkonnosťou akciového trhu. Sivé zvislé stĺpce tu tiež označujú obdobia recesie. Modré časti predstavujú vzostup akciového trhu – býčí trh – a žlté časti predstavujú pokles akciového trhu – medvedí trh.

Čo môžeme s istotou povedať je, že po každom poklese akciového trhu došlo k vzostupu akciového trhu, počas ktorého sa množstvo investovaných peňazí mohlo znásobiť. Posledných sedemdesiat rokov, ak chcel človek načasovať svoju investíciu, všetko, čo musel urobiť, bolo investovať počas poklesov na akciovom trhu a sedieť v pokoji počas vzostupov akciového trhu a trpezlivo čakať, kým sa investované bohatstvo znásobí.

Teraz v novembri 2022, keď píšem tieto riadky, pokles akciového trhu už trvá 10 mesiacov, pričom vieme, že zvyčajne v priemere trvajú 13 mesiacov. Za posledných 70 rokov bol najdlhší pád v rokoch 2001-2003, ktorý trval dva a pol roka.

Z týchto údajov môžeme predpokladať, že pokles na akciovom trhu dosiahne maximum v roku 2023 (ale už sme videli aj minimum) a začne stúpať. Nedá sa však dopredu presne povedať, ktorá minúta z ktorej hodiny ktorého dňa to bude minimum a práve vtedy by ste mali investovať.

Najlepšou stratégiou je preto rozložiť naše investičné peniaze včas. Napríklad investujeme priebežne v mesačných splátkach po dobu 5 až 10 mesiacov. 

 

V čom spočíva dnešný pokles akciového trhu?

Ukážem vám niekoľko príkladov. V nižšie uvedených grafoch si môžete pozrieť kurzy dnešných úspešných firiem. Cena Google (Alphabet), Amazon, Microsoft, Facebook (Meta) v roku 2022 enormne klesla. To znamená, že aj hodnota týchto spoločností klesla do takej miery.

Mohli sa naše zvyky zmeniť? Myslíte si, že ľudia posielajú takmer o polovicu menej e-mailov pomocou poštového systému Gmail, zadávajú o polovicu menej vyhľadávaní do Google a pozerajú o polovicu menej videí na YouTube? Pretože cena akcií Google klesla za 1 rok o 41,9 %!

Alebo ste si všimli, že ľudia už takmer nepoužívajú svoje mobilné telefóny, len občas uverejňujú príspevky na Facebooku a Instagrame, sotva štvrtinu toľko ako pred rokom? Pretože akciový trh dnes oceňuje Meta (Facebook) o 73,19 % nižšie ako pred rokom.

Alebo by sa online nakupovanie prepadlo na polovicu? Ako to odôvodňuje pokles hodnoty Amazonu o 47,85 % za menej ako rok? Príde opäť čas, keď budeme celý deň pre všetko chodiť z obchodu do obchodu a online nakupovanie a donáška domov vyjdú z módy?

Systém Microsoft Windows už nepotrebuje ani pes, firmy prestávajú používať Microsoft Office? Už nepotrebujete Excel a Word? Budeme všetko znova ukladať na DVD a CD? Pretože hodnota spoločnosti Microsoft stratila za 1 rok tretinu svojej hodnoty.

Ako naznačujú vyššie uvedené príklady, problém nie je v jednotlivých spoločnostiach, ale jednoducho v nedostatku financií vyplývajúcom z cyklickosti ekonomiky, rastúcich úrokových sadzieb a očakávanej recesie znižujúcej ceny akcií.

Predstavte si to ako povianočný výpredaj kedy nakúpite mobily, notebooky, parfumy, smart hodinky a všelijaké vychytávky s 20-30% zľavou.

Teraz to je niečo podobné vo svete investícií, kedy môžete investovať do mnohých úspešných spoločností s 30-50% zľavou.

Zatiaľ čo každý rok je vianočný výpredaj, zníženie cien vo svete investícií len zhruba raz za 10 rokov. Príležitosť je tu ešte pár mesiacov, potom odíde aj tento vlak a ďalší príde až o 10 rokov neskôr. 

Neoplatí sa ho zmeškať.

Gergely Csongár

Investment Specialist

LinkedIn

Gergely Csongár

Zavolajte mi

+421907529207